Anton Jánošík
174
ANTON JÁNOŠÍK
7. 4. 1904, Bánovce nad Bebravou – 26. 11. 1971, Martin. Študoval v r. 1923 – 1927 na
Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (slovenský jazyk - francúzsky ja-
zyk), v štud. r. 1927/28 na univerzite v Poitiers (Francúzsko). 1940 PhDr. V r. 1928 – 1929
pôsobil na Patronátnom reálnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, okr. Martin, v r. 1929
– 1930 na gymnáziu v Malackách, v r. 1930 – 1932 na Štátnom maďarskom reálnom gym-
náziu v Košiciach, v r. 1932 – 1934 na Štátnom koedukačnom učiteľskom ústave v Prešove,
v r. 1934 – 1935 na gymnáziu v Košiciach, v r. 1935 – 1939 na gymnáziu v Martine, v r. 1939
– 1940 na obchodnej akadémii v Martine, od r. 1969 na dôchodku. 1963 pochvalné uznanie za
prácu na úseku výchovy a vzdelávania, 1969 Pamätná medaila za zásluhy o budovanie okresu
Martin.Venoval sa dialektológii, štúdiu slovenského spisovného jazyka, najmä otázok jazyko-
vej kultúry a lexikografie, čiastočne sa zaoberal aj onomastikou.
Literatúra
Jánošík, P.: Slovenčina od kolísky po hrob. Spomienka na jazykovedca Antona Jánošíka. In: Slovenská reč,
2001, roč. 66, č. 6, s. 372 – 374.
Anton Jánošík. In: Dvonč, L.: Slovenskí jazykovedci. Súborná personálna bibliografia slovenských slovakis-
tov a slavistov (1996 – 2000). Bratislava: Veda 2003, s. 168. ISBN 80-224-0719-4 (literatúra).
Horecký, J.: Storočnica Antona Jánošíka. In: Slovenská reč, 2004, roč. 69, č. 2, s. 124 – 125.

---